|
|
BMI (body mass index) patient, factors influencing the radiation protection of staff in radiology
MICHEL, Tomáš
Bakalárska práca sa zaoberá problematikou radiačnej záťaže personálu u intervenčných výkonov u pacientov s rozličnou hodnotou BMI. Rozhodli sme sa preto objasniť hypotézu do akej miery ma BMI pacienta vplyv na radiačnú záťaž personálu. Bakalárska práca je rozdelená na 2 časti: V teoretickej časti sa práca zaoberá doposiaľ známymi poznatkami o radiačnej ochrane na pracoviskách s ionizujúcim žiarením. Z informácii získaných zo Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť a Štátneho úradu radiačnej ochrany sme podrobne opísali súčasne spôsoby ochrany pred ionizujúcim žiarením, zabezpečenie radiačnej ochrany, ktoré vychádza z troch základných princípov, definovaných medzinárodnými inštitúciami a ustanovených v právnom systéme všetkých vyspelých krajín: 1. Odôvodnenosť ožiarenia 2. Optimalizácia ochrany 3. Stanovenie limitov ožiarenia V druhej časti sa práce venuje konkrétnemu dokazovaniu hypotézy. Hypotéza spočíva v tom, že BMI pacienta výrazne ovplyvňuje radiačnú záťaž personálu v rámci jednotlivých intervenčných výkonov. Štatistické spracovanie v bakalárskej prací sa skladá z dvoch častí. V prvej časti je súbor pacientov po PTA panvových tepien a druhej časti je súbor pacientov po drenáži žlčových ciest. Na výpočet štatistickej závislosti sme zvolili jednoduchú lineárnu koreláciu (Pearsonovo r) a výsledkom bude regresná priamka. Základný súbor obsahoval cca 100 pacientov, po preskúmaní a zisťovaní údajov potrebných na výpočet radiačnej závislosti, sme museli približne polovicu pacientov vyradiť z nasledujúcich dôvodov: - nemohli sme verifikovať údaje v databáze RO. - nemohli sme verifikovať hodnoty pre výpočet BMI. - pacienti, ktorí boli liečení v roku 2006 sme vyradili z dôvodu, že boli liečení na inom type angiografického prístroja, ktorý pracoval pri úplne odlišných dávkových príkonov. - pri PTA panvových tepien podstúpili aj iný typ intervenčného výkonu, napr. diagnostika oblúku aorty, krčných tepien a vyšetrenie dolných končatín. Medzi najzávažnejšie limity štúdie však patrí rozdielne používanie ochranného štítu v jednotlivých prípadoch, ktoré vnáša do merania a výpočtov najväčšiu mieru neistoty. Ukazuje sa to predovšetkým pri porovnávaní súboru DŽC a súboru PTA, z hľadiska vzťahu BMI a lekárskej dávky. U DŽC sa používa z praktických dôvodov len obmedzene, vadil by totiž samotnému prevedeniu výkonu. U PTA je to celkom naopak, vyšetrujúci môže s výhodou medzi seba a radiačné pole vložiť tienidlo v podobe ochranného absorpčného plexiskla, ktoré je súčasťou angiografického kompletu. Predovšetkým týmto sme si vysvetľovali, prečo štatistická závislosť BMI a lekárskej dávky je u DŽC sledovateľná, zatiaľ čo u PTA tomu tak nie je. Zo štatistického hľadiska bol vzťah BMI a dávky dopadnutej na pacienta u DŽC relatívne veľmi tesný, u PTA bol o niečo menej tesný. Túto skutočnosť si vysvetľujeme tým, že meranie dát nie je ovplyvnené toľkými neurčitými premennými ako je u merania dávky na zástere. Ku korekcii rozdielnej obťažnosti jednotlivých výkonov bolo použite lomenie celkových skiaskopických dávok celkovou dobou skiaskopie. Z vyjadrenia odborníkov na radiačnú ochranu zo začiatku vyplývala k prevádzanej štúdii veľká skepsa. Prekvapením, ale bola pomerne silná štatistická závislosť vo vzťahu BMI a dávky oboch subjektov u DŽC. Z hľadiska množstva pacientov a homogenity jednotlivých skupín ide skôr o pilotnú štúdiu. Skupinu pacientov s DŽC musíme z výše uvedených dôvodov pokladať za reprezentatívnejší ako skupinu pacientov s PTA. Zo zistených skutočností môžeme potvrdiť existenciu závislosti medzi konštitúcii nemocného a dávkou personálu vykonávajúceho intervenčné rádiologické výkony. Tieto zistene skutočnosti môžu mať význam pre ochranu personálu a mali by byť brané v úvahu pri návrhu protiradiačných opatrení.
|
host ::
RSS.